Veľkokapacitné parkovisko s možnosťou občerstvenia. Len pozor, keď príde z túry, bufety sú už väčšinou zatvorené.

Spočiatku vedie cesta po asfaltke až po Ťatliakovu chatu.

Už v roku 1883 stála na brehu Roháčskeho potoka malá útulňa. Rozvoj turizmu podnietil v roku 1933 výstavbu zrubu a na podnet Jána Ťatliaka v roku 1937 i chatu na terajšom mieste. Dokončená bola v roku 1941, no už v roku 1944 bola vypálená Nemcami. Dvojpodlažnú chatu obnovili hneď po skončení vojny oproti dnešnému bufetu, čo bola v roku 1953 pristavená lyžiareň. Samotná chata vyhorela 28. mája 1963 a pre nedostatok financií sa už neobnovila. Rozširovanie sa realizuje až v súčasnosti. Foto Jerzy Opioła, Wikimedia Commons.

Ešte nie sme ďaleko, ale už máme parádny výhľad :-)

Volovec je prvou dvetisíckou na trase, už z neho je krásny výhľad.

Zo sedla je krásny výhľad na Jamnické plesá. Dolinou vedie modrá značka smerom od Pribyliny.

Ostrý Roháč, spätný pohľad z vrchu Plačlivô. Roháč je už náročnejší, sú tam strmé úseky a komíny s reťazami.

A zasa stúpame, na najvyšší bod výletu.

Sú miesta, kde je Smutné sedlo smutné :)

Smutnou dolinou môžeme zísť rovno dole na Ťatliakovu chatu, alebo - ak nám ešte slúžia nohy - trochu vystúpať na Roháčske plesá.

Vzadu je Roháč a Plačlivô.

Trocha oddychu na záver.

K Roháčskemu vodopádu vedie z chodníka odbočka. Ak nohy ešte vládzu, vodopád je pekný, po dažďoch aj riadne mohutný.